A ČO AK JE TO PRAVDA?!

            Jeden vzdelaný a rozhľadený muž, všeobecne známy tým, že sa hrdo označoval za ateistu, vyhľadal nábožného a múdreho rabína Lévi Jicchaka, aby s ním podľa svojho zvyku dišputoval, a tak rozbil jeho tvrdošijné dôkazy pre pravdu jeho viery v Boha. Keď vstúpil do rabínovej izby, videl ho prechádzať sa sem a tam s knihou v ruke a zanietene premýšľať. A keď rabín muža zbadal, letmo sa naňho pozrel a povedal: „A čo ak je to pravda?“ Márne zbieral učenec svoju sebaistotu – nepomáhalo mu zbierať všetky jeho sily na odpor rabínovi. To strašné „čo ak?“ ho úplne ochromilo.
            Rabín sa vtedy k nemu obrátil a povedal mu: „Syn môj, tí znalci Zákona, s ktorými si sa doteraz hádal, ti márne hovorili svoje slová. Ty, keď si od nich odchádzal, smial si sa im. Neboli schopní naservírovať ti Boha a jeho kráľovstvo, a ani ja to nedokážem. Ale, syn môj, porozmýšľaj: „Čo ak je to pravda?““

            Ako veriacemu stále špliecha do úst slaná voda pochybností z oceána, v ktorom pláva, tak jestvuje aj pochybnosť neveriaceho o jeho neviere. Jedným slovom – niet úniku pred dilemou ľudského bytia, nijaký človek neunikne otázkam o Bohu. (Benedikt XVI.)